Typy riečnych sietí a riečny reliéf

Typy riečnej siete Slovenska

Riečna sieť sa prispôsobuje geologicko-geomorfologickým pomerom, rieky majú tendenciu sledovať oblúky kotlín, pričom obtekajú alebo prerezávajú horské masívy. Najmenšia hustota riečnej siete je sústredená na krasových planinách, najväčšia na flyšových pohoriach.

Typy riečnej siete Slovenska:

• perovitá riečna sieť - stredné povodie Váhu, Hron, Ipeľ (krátke priame prítoky)
• stromovitá - Morava, horný Váh (rozvinutá)
• vejárovitá - Bodrog, Slaná (prítoky sa zbiehajú v určitom priestore)
  

Riečny reliéf

Dolina v tvare písmena V - je typická pre pramenný úsek dolín, vzniká pri rovnovážnom stave svahových procesov a aktivity toku rieky

Antecedentná dolina - väčšie rieky, ale niekedy aj potoky v slovenských Karpatoch sú často staršie ako pohoria, do ktorých zahĺbili svoje hlboké doliny. Prelomová dolina vzniká eróznym zarezávaním vodného toku do silnejšieho zdvíhajúceho sa pohoria. Antecedentné úseky má napr. Považie medzi Ružomberkom a Krpeľanmi (Kraľovianska tiesňava), medzi Lipovcom a Strečnom (Strečnianska tiesňava)

Epigenetická dolina - vzniká pri dvojakej štruktúrno-litologickej stavbe zemskej kôry. Hornú vrstvu tvoria najčastejšie horizontálne uložené vrstvy z menej odolných hornín, ktoré pokrývajú spodnú štruktúru zo starších a odolnejších hornín. Rieka najskôr zahlbuje dolinu v menej odolných horninách a až neskôr narezáva odolnejšie horniny spodnej vrstvy. Smer prehlbovania doliny predurčuje jej priebeh v hornej stavbe. Napr. vápencová tiesňava Hornádu medzi Hrabušicami a Spišskou Novou Vsou, Šútovská epigenéza

Meander - je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka. Názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros (dnes Menderes) v Turecku. Meander sa skladá z oblúka, horného ramena, ktoré leží od oblúka v smere proti prúdu, a dolného ramena, ktoré leží od oblúka v smere po prúde. Územie uzatvorené vo vnútri meandra medzi horným a dolným ramenom a meandrovým oblúkom sa nazýva ostroha. Najviac zúžená časť meandrovej ostrohy sa nazýva meandrová šija. Meandre vznikajú v dôsledku bočnej (laterálnej) erózie vodných tokov. Zatláčaním prúdnice k niektorému brehu vodného toku dochádza k diferenciácii brehov na nárazový a nánosový breh. Bočnou eróziou sa meandre postupne rozširujú a pozvoľna sa presúvajú smerom po prúde vodného toku. Ostrohy meandrov sa postupne zmenšujú, meandrová šija sa zužuje a dochádza k zaškrteniu meandra. Vtedy si vodný tok, najmä počas povodní, prerazí cestu naprieč zúženou meandrovou šijou, pričom si skráti cestu. Takto vzniká tzv. mŕtve rameno.

Obr. Schéma rozvoja riečneho meandra (fázy I.-III.) a vznik mŕtveho ramena zaškrtením meandra (IV.) 

Divočenie toku - prírodný proces, pri ktorom rieky s vyšším sklonom, výrazne premenlivým prietokom, s dostatočným prísunom hrubozrnného (štrkového až balvanovitého) materiálu vytvárajú systém viacerých aktívnych (často meniacich polohu) kľukatých veľmi plytko zarezaných korýt od seba oddelených lavicami. Dominuje bočná (laterálna) erózia, pričom hĺbková (vertikálna) erózia toku je minimálna.

Divočiaci tok (koryto) - vodný tok s vetviacimi a spájajúcimi sa viacerými aktívnymi plytko zarezanými korytami od seba oddelenými lavicami vytvárajúcimi typickú zapletenú (vrkočovú) nepravidelne kľukatú riečnu vzorku.

Riečna niva - sa vyskytuje pozdĺž koryta rieky obojstranne alebo asymetricky, je sklonená v smere vodného toku. Počas povodní je zaplavovaná sčasti alebo v celom rozsahu. Riečna niva môže vznikať počas rôznych dynamických fáz rieky - eróznej, akumulačnej a fázy dynamickej rovnováhy; najlepšie podmienky pre formovanie riečnej nivy sú počas fázy dynamickej rovnováhy, kedy je pozdĺžny profil rieky relatívne stabilný vo vertikálnom smere. Riečna niva sa formuje bočnou eróziou rieky spojenou s meandrovaním, kedy sa ukladá alúvium normálnej mocnosti - perstratívne alúvium (norm.mocnosť a.- rozdiel medzi najväčšou hĺbkou rieky v koryte a priemernou výškou povodňových hladín). Riečne nivy nie sú stabilné - sťahovaním meandrov sa nivné alúvium opakovane rozrušuje, prekladá sa na dne doliny a v prípade spolupôsobenia vertikálnej eróznej zložky sa nánosy postupne ukladajú na nižších úrovniach - takto vzniká stupňovitá niva; dvojstupňová niva pozdĺž našich riek a jej vznik sa spája s rôznou úrovňou bežných a extrémnych povodní. Riečne nivy môžu vznikať aj laterálnou eróziou spojenou s akumulačnou fázou rieky a s furkáciou - vetvením koryta na ramená. V tomto prípade je alúvium zrnitostne netriedené, čo poukazuje na náhlu akumuláciu v dôsledku rýchleho poklesu transportačnej schopnosti rieky. Prenos materiálu sa viaže na zväčšené prietoky keď sa v koryte vyskytuje prevažne hrubý materiál, lebo prietoky veľmi výrazne kolíšu. Takéto podmienky bývajú na horných úsekoch v pohoriach, u nás napr. vo flyšových. Vznik nivy furkáciou v koryte: tvorenie štrkových lavíc, ostrovov, pričom dochádza k štiepeniu rieky na ramená - divočeniu → opakovaným tvorením ostrovov, vetvením rieky na ramená a ich zanášaním sa formuje riečna niva - často ma slabú fáciu alebo jej povodňová fácia chýba.

Riečne terasy - sa tvoria na stráňach dolín v podobe stupňov v rôznych výškach. Sú erózne rozčlenené na rôzne staré riečne nivy. Ich povrch zodpovedá povrchu pôvodnej nivy aj s jej akumuláciou - na nej bývajú uložené napr. spraše, deluviálne nivy atď. Stupeň terasy vzniká s hĺbkovou eróziou, počas ktorej rieka môže rozčleniť nielen akumuláciu, ale prehĺbiť dolinu až do skalného podložia.

Vznik riečnych terás je výsledok faktorov, ktoré spôsobujú poruchy rovnovážneho profilu rieky - zmeny podnebia, zmeny eróznej bázy (pokles) a tektonické pohyby → najčastejšie výsledok spolupôsobenia viacerých faktorov, napr. tektonických pohybov a klimatických zmien. Podľa následnosti základných fáz, či činnosti rieky (eróznej a akumulačnej), podľa ktorých sa vytvára laterálnou eróziou povrch nivy (povrch budúcej terasy) delíme terasy na erózne, akumulačné a zlozené riečne terasy.

Obr. Rez riečnym reliéfom - T1, T2, T3 - riečne terasy, T4 - riečna niva

Použité zdroje: 

https://www.infoweby.sk/referaty/516-vodstvo-slovenska

https://www.tuzvo.sk/files/3_3/katedry_lf/kpp/Prednasky_geomorfologia/Geomorfologia_11_fluvial.pdf

https://www.mineraly.sk/files/lok/401-500/494_slovgeo_bazeny_10.htm

https://svf.uniza.sk/kgt/files/getfile.php?id_file=182

https://www.infoweby.sk/referaty/107-podmienky-vzniku-geosystemov-riecnych-niv-a-teras

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5c/A_series_of_paired_river_terraces.jpg